Choď na obsah Choď na menu
 


4. 1. 2017

Sedem divov sveta - 3. Artemidin chrám v Efeze

ar2.jpg
„Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta, a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“
Filón Byzantský

Filón neopisuje apokalypsu, ani žiadnu inú prírodnú katastrofu. Snaží sa len povedať to, čo v zásade tvrdia všetci autori staroveku: že Artemidin chrám v Efeze bol najnádhernejšou stavbou na svete. Efez je aj dnes na prvom mieste: je najväčším poľom antických zrúcanín. Kedysi však bol držiteľom mnohých prvenstiev. Bol aj hlavným mestom gréckej Iónie a rímskej Ázie, i rodiskom Homéra, prvého epického básnika a miestom prvých písomných záznamov Iliady a Odysei.

História Efezu začala po trójskej vojne, čiže približne v 12 storočí pred n. l. Vtedy tam údajne prišiel Androklos a s mužmi z ostrova Samu postavil mesto. Či to bolo vtedy a takto, je rovnako nejasné, ako Androklova identita, isté je iba to, že Efez vznikol. Po dórskom vpáde a komplikovanom usádzaní gréckych kmeňov sa spolu s Aténami stal hlavným kultúrnym centrom iónskej skupiny. Už v 8. - 7. storočí pred n. l. stál s Milétom a Halikarnasom na čele hospodárskeho a politického rozvoja gréckeho sveta. V polovici 7. storočia pred n. l. tu vzplanulo revolučné hnutie, ktoré sa rozšírilo po celom Grécku a viedlo k nahradeniu aristokracie tyranidou. Za tyranidy v Efeze vznikli široké triedy a vyrástli výstavné budovy, vyčistený prístav bol spojený s morom umelými kanálmi. Ako každé grécke mesto, Efez mal aj svoje divadlo, odeón, i štadión, ale veľkolepejšie. A mal aj Artemidin chrám.

Chrám stál od mesta približne sedem kilometrov na východ a jeho územie nespadalo pod nijakú vládu. Územie chrámu bolo svojským, neutrálnym a nedotknuteľným svätým štátom a každý kto doň zavítal bez zbrane mal právo neporušiteľného azylu. A nielen na ľudí sa vzťahovala nedotknuteľnosť. Peržania si doň uložili zlato ako do trezoru. Herakleitos si sem pred smrťou uložil svoje dielo O prírode.

Akousi predhistóriou chrámu bola malá svätyňa s drevenou sochou. Koncom 8. storočia pred n. l. svätyňu prestavali a zväčšili. K ďalšej prestavbe došlo v polovici 6. storočia pred n. l. V 5. storočí pred n. l. sa na tomto pozemku našla spodná voda a pred Efezanmi stála výzva. Rozhodli sa postaviť Artemide chrám – úplne nový a na inom mieste.
 

Zvyšky Artemidinho chrámu v Efeze
ar1.jpg

Jeho stavbou poverili Chersifrona a jeho syna Metagena, staviteľov z Knóssu na Kréte, kde monumentálna architektúra mala tisícročnú tradíciu. Plány boli skutočne monumentálne: chrám mal byť dlhý 110 metrov, široký 55 metrov. Z každej strany ho mali v dvoch radoch obkolesovať osemnásť metrov vysoké stĺpy, spredu osem, zboku dvadsať stĺpov. Vnútorné členenie malo byť trojdielne; prednú časť malo niesť osem stĺpov, zadnú štyri a vnútornú osemnásť stĺpov plus jeden za sochou bohyne. Celý chrám teda malo niesť 125 stĺpov. Dovtedy najvyšších, aké boli použité. Efezania trvali na mramore.

Skôr než sa vystavila objednávka pre jeden z lomov, o ktorom sa rozmýšľalo, našiel sa dvanásť kilometrov od budúceho staveniska doposiaľ neobjavený lom veľmi kvalitného mramoru. Problém prepravy vyriešil Chersifon s veľkou invenciou. Stĺpy dal zo všetkých strán obložiť hrubými fošňami, fošne zapustil do pevných trámov, uprostred trámov dal urobiť čapy a na čapy pripevnil veľké kolesá. Na stavenisku potom stĺpy pozdvíhali pomocou žeriavov ťahaných býkmi, aj keď podľa legendy komponenty stavby dala dohromady sama Artemis za jednu noc.

Unikátnosť stĺpov bola nielen v ich rozmeroch a počte, ale aj v ich forme a výzdobe. Chrám sa stal prvou monumentálnou stavbou postavenou v iónskom slohu a vyhlásili ho za miesto zrodu tohto štýlu. 26 stĺpov stálo na podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi významných umelcov.

Reliéfmi bol zdobený aj predný a zadný štít strechy. Tá bola vo výške 25 metrov a nad štítom niesla obrovské mramorové súsošie pravdepodobne Artemidy s lukom a jeleňom uprostred družiny nýmf. Na rohoch strechy boli štyri mramorové býky v nadživotnej veľkosti. V samotnej cele chrámu bol oltár a cédrová socha bohyne.Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Efez dokonca usporiadal konkurz na sochu ranenej Amazonky. Pozvaní boli Feidias, Krésilos, Fradmon a Polykleitos.Nakoniec to vyhral Polykleitos.

Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Dokončili ju Paiónios Efezský a Démetrios koncom 5. storočia pred n. l. No už 21.júla 356 pred n. l. bol chrám zapálený. V deň narodenia Alexandra Veľkého ho nevedno ako zapálil Hérastatos. Pri požiari zmizlo aj spomínané perzské zlato a Herakleitova kniha.

Opravu chrámu nariadil Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Vypracovaním plánu poveril svojho dvorného architekta Deinokrata. Deinokrates usúdil, že niet čo zlepšiť, prekreslil pôvodný projekt a pridal iba desaťschodovú mramorovú terasu pod chrámom. Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci. Výzdobe oltára sa venoval Praxiteles, na stĺpoch pracoval Skopas.

Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia. Opäť bol dejiskom bohoslužieb, pútnickým miestom, útočiskom umiernených zločincov; nijaký miestodržiteľ Ázie nenastúpil na trón skôr, než sa nepoklonil Artemide.

Potom r. 262 n. l. prišli Góti a chrám vyplienili. Efezania prisahali, že ho zase obnovia, ale už tak nikdy neurobili. Keď ho dal r. 401 sv. Ján Chryzostomus definitívne zlikvidovať, väčšina Efezanov bola kresťanského vierovyznania. Aj samotný Efez postihol neblahý osud – 13. septembra 1922 do Smyrny vtrhla turecká armáda, zapálila grécku štvrť a vyvraždila grécke obyvateľstvo.

Najkrajší div sveta teda už dávno nestojí, ostali z neho len pováľané stĺpy a pár vykopávok, ktoré mu krásu už nikdy nevrátia. Čas nakoniec strávi aj tieto pozostatky. 

Zdroj: www.egyptan.sk

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Artemidin chrám

Poloha a pôvod mesta
Spomínané mesto sa nachádza v dnešnom Turecku na polostrove Malá Ázia. V staroveku bolo hlavným mestom gréckej Iónie. Keďže sa v ňom nachádzal prístav, bolo veľmi bohaté. Podľa legendy ho založili Amazonky (kmeň bojových žien). Je taktiež rodiskom významných ľudí, medzi ktorých patrili básnik Homér, satirik Hippónax, literárny kritik Zénodos a iní…

Artemis a jej chrám
Starí Gréci verili, že Artemis bola dcérou bohyne Latóny a najvyššieho boha Dia, ale aj sestrou boha Apolóna. Jej matka ju porodila na ostrove Ortygia. Neskôr bola obľúbená aj u Rimanov, ktorý ju volali Diana. Bola bohyňou lovu a uctievali ju aj ako bohyňu plodnosti (z toho dôvodu jej sochy obsahovali veľa prsníkov). Rimania ju okrem iného zobrazovali s polmesiacom, ktorý používala ako luk a mesačné lúče ako šípy.

Jej chrám v Efeze bol postavený v roku 560 p. n. l. Postaviť ho dal kráľ Kroisos. Nebol síce prvým svätostánkom v danom meste, ale bol jedným z najveľkolepejších.  Hlavnými stavebnými materiálmi boli vápenec a mramor.

Základnú stavbu podopieralo asi 120 stĺpov v iónskom slohu. Chrám bol vysoký približne 20 metrov. Bol vyšší než slávny Parthenon v Aténach. Po jeho dokončení ho umelci krásne vyzdobili. Socha samotnej Artemis stála uprostred. Slúžil aj ako akási banka spravovaná kňazom a ukrývali sa tam ľudia pred prenasledovaním.

Prvé zničenie a následná rekonštrukcia
Toto nádherné  dielo bolo prvýkrát zničené v roku 356 p. n. l. Podpálil ho človek menom Herostratos, ktorý uviedol, že sa chcel týmto činom presláviť. Po tejto nešťastnej udalosti sa obyvatelia mesta údajne rozhodli jeho meno nikdy nevyslovovať. Zaujímavosťou je, že v tomto dni bol zničený aj palác, kde sa narodil slávny Alexander Veľký. Zhodou okolností, tento neslávne slávny muž začal pracovať na jeho obnove. Kompletne obnovený bol v roku 250 p. n. l. Starovekí dejepisci naňho nešetrili chválou.

Definitívna skaza
Okolo 3. storočia n. l. Efez postupne začal strácať svoj význam a postavenie. K tomu prispelo hlavne zanášanie prístavu bahnom. Chrám bol najskôr vyplienený Gótmi. Dielo skazy postupne dokonali veľké záplavy a útok tureckej armády. Úplne zanikol asi v roku 401 n. l.

Objavenie
Po mnohých stáročiach objavil zvyšky mesta a chrámu britský archeológ John Turtle Wood. Písal sa rok 1870. Pri svojich objavoch našiel aj veľa sošiek a mincí s podobizňou Artemis. Zo samotnej chrámovej stavby sa však zachoval iba jeden stĺp. Z ďalších budov boli objavené napríklad pozostatky divadla, knižnice, verejných kúpeľov a podobne.. 

Záver
Lokalita, kde sa nachádzal Efez, je dnes turistickou atrakciou. Po Istanbule je druhým najnavštevovanejším tureckým mestom. Myslím si, že prípadná  rekonštrukcia Artemidinho chrámu by danú oblasť ešte viac zatraktívnila.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroj: http://www.magistra-historia.sk/7-divov-sveta-artemidin-chram/

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Artemidin chrám v Efeze

Artemis alebo Artemida (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba). Podľa povesti ju matka porodila na ostrove Ortygia deň pred Apolónovým narodením. Artemis je bohyňa lovu. Preto je často zobrazovaná s lukom. Ďalej je ochrankyňou lesov a divej zveri a bohyňa mesiaca.

ar3.png

Slávny chrám bohyne Artemis, ktorý sa zaradil medzi sedem divov sveta, nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou. Staroveké mesto Efez (gr. Ephesos) sa rozprestieralo na západnom pobreží Malej Ázie (dnes súčasť Turecka) a patrilo medzi najbohatšie v širokom okolí. V čase dokončenia veľkého chrámu malo toto dôležité kultové stredisko 200 000 obyvateľov. Prvé chrámy vybudovali v meste okolo roku 850 pred n. l. a zasvätili ich bohyni plodnosti a predchodkyni známej Artemidy, Kybele. Posvätný okrsok niekoľko ráz prebudovali. Najkrajší chrám v Efeze postavili aj za prispenia niemierne bohatého panovníka z kráľovstva Lýdia v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa volal Krézus. V tú istú noc, keď sa narodil Alexander Veľký roku 356 pred n. l., však blázon menom Herostratos chrám podpálil. Stavbu, ktorú neskôr zaradili antickí autori medzi známe divy sveta, obnovili až koncom 4. storočia pred n. l. Historici píšu, že pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslinil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Musel byť teda skutočne monumentálny. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari a jeho definitívny zánik zapríčinil nástup kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímskej ríše. 

Chrám slúžil aj ako banka spravovaná veľkňazom, pretože si nikto netrúfal z neho nič ukradnúť.

Pri vykopávkach sa v ňom našli aj niektoré z najstarších známych mincí s podobizňou Artemidy – Kybely. 
Keďže svätostánok nesmel nikto narušiť, často sa tu ukrývali rôzni ľudia pred trestom alebo prenasledovaním. Objav chrámu a mesta bol prvým objavom starovekej gréckej lokality. John T. Wood vykopal najprv 75 sond, kým narazil na zvyšky Efezu. 
Roku 262 n. l. mesto obsadili gótske kmene a chrám rozbúrali. Neskôr obyvatelia zničený Efez opustili. Chrám a mesto pochovala zem. Znovu ich objavil až roku 1870 po siedmich rokoch vykopávok britský archeológ John Turtle Wood.

Zdroj: http://referaty.aktuality.sk/artemidin-chram-v-efeze/referat-29240